Ochrana práv a právo na náhradu ¹kody

Smernice hovoria o tom, ¾e ka¾dá obe» diskriminácie èi ka¾dý, kto má pocit, ¾e sa s ním zle zaobchádzalo kvôli urèitým znakom jeho osoby, by mal ma» mo¾nos» vyu¾i» primerané prostriedky právnej ochrany ako aj právo na náhradu ¹kody (t.j. mal by ma» mo¾nos» dosiahnu» nápravu stavu). Je na vláde ka¾dej krajiny, aby rozhodla, èi sa to bude realizova» súdnou cestou - t. j. prostredníctvom systému trestného èi obèianskeho práva - alebo pomocou zmierovacích konaní, napr. tribunálov. Vlády tie¾ mô¾u podporova» zmierenie a vytvori» systém pre rie¹enie prípadov nespravodlivého zaobchádzania dobrovoµne formou diskusie a nie právnou cestou. Smernice udeµujú vládam povinnos» zabezpeèi», aby µudia, ktorí sa s»a¾ujú na nespravodlivé zaobchádzanie, mali právo na podporu od svojich odborov èi ¹pecializovaných asociácií alebo organizácií a aby ich tieto in¹titúcie mohli zastupova». Musia tie¾ dohliadnu» na to, aby sankcie z dôvodu diskriminácie boli úèinné, primerané a odrádzajúce. Inými slovami, tresty za diskrimináciu by mali ma» nejaký vz»ah k spôsobenej ¹kode a mali by od podobného konania odrádza».

Na posilnenie ochrany musia vlády ïalej zavies» legislatívu, v ktorej dôkazné bremeno v civilných konaniach (t. j. bez obvinenia z trestného èinu) zdieµajú obe strany - ten, kto z nespravodlivého zaobchádzania obviòuje i ten, kto je obvinený. To znamená, ¾e strany si delia zodpovednos» za dokázanie èi vyvrátenie viny. S»a¾ovateµ musí dokáza», ¾e k diskriminácii skutoène do¹lo (¾e o tom existuje evidentný dôkaz) a ide teda o súdny prípad. Obvinený musí preukáza», ¾e nekonal nespravodlivo a pre svoje konanie mal legitímny dôvod. Obvinený je teda povinný presvedèi» súd èi tribunál, ¾e jeho konanie nebolo diskriminujúce. Te, kto sa na diskrimináciu s»a¾uje, o tom nemusí poskytnú» nezvratný dôkaz, èo by pravdepodobne ani nebolo v jeho moci. Vlády okrem toho musia zabezpeèi» adekvátnu ochranu µudí, ktorí sa s»a¾ujú na diskrimináciu, pred prenasledovaním èi represiou, ktorých nepov¹imnutie by mohlo zabráni» uplatneniu ich práva na rovnocenné zaobchádzanie. Platí to i pre svedkov, ktorí musia by» pred prenasledovaním rovnako chránení, aby mali odvahu poskytnú» dôkazy. Od vlád sa preto po¾aduje, aby zaviedli opatrenia, ktoré by obvinených z diskriminovania od takéhoto konania odrádzali. Tieto opatrenia musia hlavne chráni» zamestnancov pred mo¾ným prepustením v prípade, ¾e vznesú s»a¾nos» alebo súdne zakroèia proti svojmu zamestnávateµovi alebo sú svedkami v prípadoch nespravdlivého zaobchádzania.