Navigation Area:

Service Navigation:

Banner

TRUCK TOUR 2008

You are here:

>Úvod>Politika EÚ>Práva EÚ>Informácie o smerniciach


Content Area:

Informácie o smerniciach týkajúcich sa rasovej rovnosti a rovnosti v zamestnaní

Photo: Senior Citizen

Smernice EÚ namierené proti diskriminácii, priamo vychádzajú z Amsterdamskej zmluvy a vlády krajín EÚ ich jednomyseľne schválili počas 18 mesiacov od začatia platnosti zmluvy v máji 1999.

 

V zmluve, ktorá vytyčuje princípy a ciele Európskej únie, sa hovorí, že:

„Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd […] princípoch, ktoré zdieľajú všetky členské krajiny.”

Zdôrazňuje dôležitosť nediskriminácie a rozširuje ju i na iné oblasti ako národnosť a rovnaká mzda pre mužov i ženy, témy, o ktorých sa hovorilo už predtým. Predovšetkým poskytla Európskej únii právomoci v ťažení proti diskriminácii z rôznych dôvodov. Tieto právomoci sú opísané v článku 13:

„Bez zaujatia voči ostatným klauzulám tejto Zmluvy a v rámci právomocí, ktoré udeľuje spoločenstvu, Rada, postupujúca jednomyseľne na návrh Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom, môže podniknúť adekvátne kroky v boji s diskrimináciou kvôli pôvodu, viere, postihnutiu, veku či sexuálnej orientácii.”

Motívy smerníc o rasovej rovnosti a rovnosti v zamestnaní

Základným princípom smerníc je predpoklad, že každý by mal mať právo na spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie. Hlavnou povinnosťou EÚ je chrániť toto základné ľudské právo. Ako hovoria obe smernice, je to nevyhnutné pre rozvoj EÚ ako „oblasti slobody, bezpečia a spravodlivosti,” ako aj pre zachovanie paralelného princípu rovnosti príležitostí a rovnakých šancí pre využitie potenciálu a spôsobilostí každého človeka, čo je zas dôležité pre splnenie širších cieľov EÚ.

Podľa smerníc môže diskriminácia „zabrániť dosiahnutiu cieľov Zmluvy o ES, najmä takých ako vyššia zamestnanosť a sociálna ochrana, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, ekonomická a sociálna kohézia a solidarita.” Môže tiež ohroziť ciele stratégie európskej zamestnanosti, ktorými sú podpora „pracovného trhu priaznivo nakloneného sociálnej integrácii” ako aj podpora „zamestnancov vyššieho veku a dosiahnutie nárastu ich zastúpenia medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom.”